Čo sa dialo 3 mesiace??

Ufff!
Čo sa stalo s mojim denníkom? Padol popolom, aby mohol znovu povstať :)
Začalo to nevinne - moja práca je formou homeoffice, no od 1.4. som začala chodiť na časté výjazdy do terénu. Práca je to celkom fyzicky náročná, denne nachodím kilometre v dobrých 50°C. Keď som prišla domov, tak som bola rada že som vládala vliezť do postele. V druhej polovici apríla ale vo mne začalo hlodať, že škoda to kraviť, mala by som sa prekonať. Neprekonala som sa, naopak postavila som sa na váhu a aké bolo moje nadšenie, keď sa číslo po dvoch týždňoch necvičenia nepohlo!
Pokračovala som, práce bolo stále veľmi veľa, mňa chytilo pár žlčníkových záchvatov, lebo však grilovačky, májová brynzda atď...
V polovici mája som sa opäť postavila na váhu - a tam - žiadna zmena!! Odmerala som sa - bez zmeny :)) No áno, veď všetci vieme ako to naši prastarí rodičia mali. Človek sa môže napchávať rezňami, chlebom so slaninou a klobásami keď pracuje ako drevorubač, celé dni na poli, na stavbe.. Mohla som jesť, pretože som to pri manuálnej práci vydala. Mala som super pocit, že takto by sa dalo žiť celý život.
No dobre, ale nie je to škoda kraviť? Fajn, cvičiť nevládzem - dni keď som v práci to nejde, a dni keď nie som v práci buď robím na záhrade alebo som na výlete, ale mohla by som zlepšiť tú stravu.
Nezlepšila som. Aj na dovolenke v Čr som bola, vrátila som sa s rovnakou váhou i rozmermi.

Je koniec júna a ja som za uplynulé 3 mesiace - hoc sa mi podarilo váhu zázračne udržať, mohla mať teoreticky tú vytúženú 60tku. Nemám.
...čo s tým spravím ďalej?? :)

Takže aktuálne som na tom ako na konci marca: http://mrochta22.blogspot.sk/2014/04/sumarizacia-i.html