Delená strava

Po rokoch zásad zdravej životosprávy som sa rozhodla pre stravu delenú!

Tu je môj dôvod:
Delená strava je veľmi primitívna, ma 3 priamočiare pravidlá, nedávajú priestor pre špekuláciu.

Ako ste si z minulého príspevku všimli, základy zdravej stravy ovládam už 4 roky. K čomu mi to bolo? Nu, vpodstate k ničomu. Či mám díky tomu extra kvalitný život neviem posúdiť, no napriek mojej váhe mám zdravie naprosto vporiadku, cholesterol ukážkový :)
Akurát, výsledok mojej zdravej stravy bol ten, že som často hrešila, bohužiaľ. A to tak často, že polkilo stratené od pondelka do piatka, bolo v nedeľu na svojom stabilnom mieste, tzn. na bruchu. Abo zadku. Proste tam niekde. Je pravda, že mnou zjedený objem potravy občas zaskočí i kolegov, otca, strýka, deda, priateľa. Ehm... Medzi moje priority rozhodne musí patriť i zmenšenie objemu žalúdka (nie operáciou).

Aké to sú tie pravidlá delenej stravy?
Štyri skupiny - živočíšne, rastlinné, zeleninové, ovocné produkty a ich kombinácia.
Živočíšna len so zeleninovou, Rastlinná len so zeleninou a ovocnou a to platí pre celý deň. BODKA. TEČKA.

Nejak som sa nedala na pátranie prečo to tak má byť. Či naozaj to že si nedám kurací stejk pokrytý šunkou a broskyňou, čo údajne kvasí v žalúdku spolu, alebo to že si nedám zemiaky s grilovaným kuraťom spôsobí krásny úbytok váhy alebo je to o ničom inom... Vlastne si myslím že je to o tomto:
Díky týmto 3 pravidlám eliminujete tak 3/4 jedálničku.
Napr: všetky sušienky sú mimo, keksy, čokolády atď. Rovnako knedlo vepřo zelo. Aké by už bolo knedlo so zelom alebo vepřo so zelom :) A čo teprv pečené koleno bez horčicou potretého chleba. Francúzske zemiaky, chleba s maslom a šunkou. Krupica. Na raňajky ani palacinky s tvarohom, ani praženica s rožkom. Ani párok v rožku. Ani mekáč. Nič z toho nesmiete. Na obednajšie menu si už toho v bežej kantíne veľa nevyberiete.

Čo ale znamená delená strava pre mňa? Ja v reštauráciách nejedávam roky, bez sušienky sa obídem ťažšie, no stačí mi i horká čokoláda. Nuž, mne tento primitívny systém dáva jednoduchý RÁD. Stačí mi na 1 papier napísať ktorý deň budem mať ktoré kombinácie, vymeniť ryžu za jáhly, fazuľu za cizrnu, cottage za tvaroh a hotovo. Jednoduché. Naozaj primitívne. Idem do obchodu s týmto mojim papierom, a kúpim len presne to čo mi treba v takom množstve v akom mi to treba. NULOVÁ špekulácia typu "a však si kúpim konzervu tuniaka". A v slabej chvíli buchnem tuniaka s cesnakom a špagetami do brucha.
Delená strava mne nedáva možnosti vymýšľať, byť kreatívna tam kde nemusím byť, nemám doma potraviny ktorým neviem odolať.  A už aj keď mám, je zrazu pre mňa ľahké neotvoriť syr, pretože živočíšny deň je až pozajtra. Je to omnoho jednoduchšie než klasická zdravá strava. To som proste nedokázala. Možno tým že je pestrejšia vrámci jedného dňa (od raňajok po večeru do seba dostanete možno 25 rôznych surovín) a je tak možnosť vymýšľať. Pri delenej strave to je o viac než polovicu menej, no pestrosť samozrejme je v rámci týždňa (veď uvidíte moje jedálničky).  Zatiaľ som na delenej strave 3 týždne, a neviem si to vynachváliť.

Ešte by som chcela dodať, že mám doma relatívne starú knižku i s receptami delenej stravy. A tam sa to podľa mňa trochu od zdravých jedál odkláňa - vyprážané karfioly, pečené zemiaky na 7 spôsobov, všemožné prívarky a polievky so zahustením... Toto samozrejme u mňa v jedálničkoch nenájdete.

Moja (ne)chudnúca minulosť

Milé ženy,

vitajte na mojom novom blogu/denníku o mojej ceste k štíhlejšiemu telu. Už sa mi asi podarilo identifikovať môj hlavný problém (snáď budete súhlasiť keď si prečítate o mojej minulosti - nižšie) - a je ním HLAVA, psychika a prístup.

V tomto denníku sa budem snažiť každý deň pridať záznam o strave, cvičení, pocity, smútky, radosti, budem veľmi rada ak mi na mojej ceste pomôžete, očividne som to doteraz sama nezvládala, verím že Vaše komentáre, súkromné správy a záujem mi budú dodávať energiu a snáď ma to aj voči Vám akosi bude zaväzovať, nesklamať Vás (pretože seba zrejme sklamávam veľmi často a ľahko...)

O mojej (ne)chudnúcej minulosti 

• " Doby dávne" - Mladý človek, jedla som čo som chcela, večerné obžerstvo, mastné jedlá, denné čokolády, sladké nápoje som nikdy veľmi neobľubovala. Pohyb len taký v rámci záľub, tu do bazéna, tu na korčule, zabehať so psom. Nič cielené, behom roka som vždy jar-leto mala váhu 68, behom jeseň - zima, to bolo 73. Nuž nevadí, cítila som sa zdravo, tak čo. Ani ako trinásťročná som nebola štíhlučké dieťa. Mám celkovo zvláštnu postavu, veľké stehná, veľké brucho - ale také "dopredu", zo zadu vraj vyzerám relatívne netlustá :) No zdá sa mi, že žalúdok mám nadrozmerný, objem zjedenej potravy by tomu odpovedal.

• Dajme tomu, že v 2010tom som si všimla, že váha 75kg sa štandardne drží a začína sa mi to nepáčiť. Vrhla som sa na skvelú webstránku o zdravej životospráve, tzn. žiadna diéta! Ale životný štýl ktorý si máme držať do smrti. Paráda, to je niečo pre mňa. Kúpila som si kuchynskú váhu a začala sa zaujímať o zloženie potravín, prešla som tak prevažne na zdravé bezchemické jedlá, domácu stravu, žiadne reštaurácie, rada som si varila rôzne recepty. V onej dobe som mala sladkých 22 rokov, stačilo mi prekorčuľovať 25km a hneď som mala kilo dolu! Ale to je tak všetko, na konci roku som mala stále 75kg. Nerozumela som tomu.

• Na rok 2011 nerada spomínam, ani neviem prečo, upadla som do akejsi životnej letargie/depresie. Neviem ako ten rok zbehol, nepamätám si z neho nič. Na jeho konci som však mala 84 kíl.

• Jar 2012 - letargia ma prešla, opäť som sa vrátila k počítaniu kalórií, varila som si zdravé jedlá, ktorých príprava nezabrala viac než 20 minút. Chodievala som behať, plávať. Dala som dolu 3 kg - ale čo moje vedomosti hovorili, jednalo sa len o zadržanú vodu. Veru tak, váha sa viac nehýbala. No, aspoň nešla smerom nahor!
  Následne po lete 2012 som si našla trenéra a začala chodiť do posilovne. Schudla som na 75 kíl, no veľmi veľmi ma to nebavilo. Skončila som s tým. Že to už zvládnem aj sama

• Jar 2013, aneb plácanie sa v tyranii, psychického tlaku a neúspechoch. Do posilky som chodievala sama, i do bazénu, i na korčule. Nič. Jesť som vedela čo treba, tak som tak jedla 4 dni, potom som sa cez víkend urvala z reťaze a zhodené pol kilo som nabrala späť, myslím že som trpela podvýživou a riadne spomaleným metabolizmom. Objavila som Jillian Michaels, vydržala som s ňou 3 týždne. Nebavilo ma to, nezaznamenala som žiadny úbytok (váhový ani objemový). Demotivácia je ťažká vec.
  Povedala som si DOSŤ - začiatkom leta, keď som stále mala 75. Pretože chudnutie je aj o hlave. 18 hodín denne myslieť na to, že som tlustá mrochta, že musím schudnúť, že nechudnem! Už toho malo moje telo i hlava asi dosť. Povedala som si DOSŤ! Kašlem na to. Budem jesť zdravo, budem sa hýbať keď chcem, ale už dosť. No a čo. Zdravotne som v absolútnom poriadku (mám to i na papieri), turistiku zvládam ako štíhle ženy, aj na autobus viem pobehnúť. A asi mi nie je súdené byť štíhlou, ani ako dieťa som nebola. Ostáva sa mi s tým zmieriť, skúsiť nepribrať, a byť šťastná aj ako 75 kilová. 75, to nie je 125!

• 2013ty sa teda niesol v znamení " kašlem na všetko". A s týmto prístupom som aj ďalších 6 mesiacov mala stále 75, čo je asi úspech, udržiavať váhu je niekedy tažšie než ju zhadzovať. No ale zas mi to začalo vadiť. No nie, nie som proste šťastná! Našla som si iného trenéra v posilovni. Ľudia, kašlite na trenérov, je to len ich job, čím dlhšie nechudente, tým dlhšie ich platíte! Plakala som. Hodiny driny, mesiace nejedenia pečených kolien, odriekania, žiadne pivo. A výsledok?? Po 4 mesiacoch 73 kíl, 3cm z brucha dole. To ja môžem os**ť taký systém!! 

• Sme v súčasnosti - začína jar 2014. Obdobie, kedy ja rada začínam. S posilovňou som skončila, áno, stále jem len zdravé veci a vpodstate si už pripadám ako vitarián :) Demotivácia je veľmi zákerná, neúspechy zvládam tažko. Ale pokúsim sa na to pozerať pozitívne. Ako mi povedal moj skvelý priateľ, ktorý ma všemožne podporuje(!), - " to si musíš povedať - juhú, pol roka cvičenia a dva kilá dolu, som skvelá!" :) Áno, aj jemu sa zdá, že moje neúspechy pramenia z môjho negatívneho prístupu a psychickej sebatyranie. 

Takže tak, celkom smutné, nie? Ak Vás napáda nejaká rada, neváhajte a sem s ňou, budem vďačná! 

Prvý príspevok čakajte v sobotu, 1.3. Nie, "nezačínam až 1." - aj dnes mám na stole len zdravé jedlá a zacvičila som si, ale prvého mi príde fajn na začatie vedenia verejného denníčku :) Môžete sa tešiť aj na fotku mňa alias veľká Mrochta Mňau i presné miery.


PS: pre zreteľnejšie čítanie zväčšite lupu prehliadača, v prípade že čierny podklad bude nepríjemný, zmením